reklama

Čas prílivu?

Vypočul som si minule pred istou zmenárňou v rade žien, stojacich na výmenu eura za koruny, jednu zaujímavú informáciu: do Rakúska sa pre nich už čochvíľa údajne neoplatí chodiť za zárobkom.  Tamojší pacienti a nevládni dôchodcovia totiž musia od nového roku prihlásiť svoje slovenské opatrovateľky (rozumej naše matky, sestry, dcéry či manželky) na rakúskej sociálke a Slovenky sa musia prihlásiť na  slovenskom živnostenskom úrade, aby tak legalizovali svoje príjmy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Koruna už dva roky rapídne silnie (čo je zlé, lebo dostanú za nich menej eur), ich mzdy sú rovnaké (a stúpať nebudú kvôli konkurenčnému tlaku lacných Rumuniek a Bulhariek), a keď ešte k tomu prirátame aj spomínané zlegalizovanie práce a následné vyrubenie odvodov, či náklady spojené s prekladom a prípravou dokumentov o vzdelaní pre rakúske úrady, ani sa nečudujem, že ženičky pred zmenárňou celú vec ošomrávali ako kofy na ruskom trhu.

Podľa najnovších informácií pracuje v zahraničí okolo 230 tisíc Slovákov. Neviem, ako sa kompetentní úradníci dopracovali k tomuto číslu, keďže žiadne oficiálne zoznamy či štatistiky sa nevedú ani neviedli (pred dvoma rokmi bol odhad o sto tisíc ľudí vyšší).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Avšak od vstupu Slovenska do Schengenu je už aj pozorovanie áut plných našich žien – čo bola aspoň pohraničiarska štatistika od oka – taktiež úplnou minulosťou. Tých 230 tisíc občanov však údajne zásobuje slovenské domácnosti príjmom v objeme asi 3 miliardy korún mesačne.

Pripomínam, že značná časť z nich je nikde nezdanených korún, ktoré prúdia takto na Slovensko. Najväčšia komunita Slovákov sa zdržiava v Čechách, potom v Anglicku a Írsku. Tam sú ich príjmy daňovo a odvodovo ošetrené. Ale ostatné významné pracovné komunity sú iba virtuálne, keďže krajiny ako Rakúsko, Nemecko či Švajčiarsko, nám neotvorili pracovný trh.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A to sú práve tie nezdanené stámilióny, ktoré si nosia vytrvalí ľudkovia na Slovensko. Preto nečudo, že Rakúšania (mimochodom, až po odhalení, že v rodinách rakúskeho kancelára a dvoch ďalších najvyšších ústavných činiteľov nelegálne opatrujú slovenské dievčatá ich rodičov), sa konečne postavili k veci čelom a nie zadkom.

Od nového roku teda umožňujú (prikazujú) slovenským opatrovateľkám zlegalizovať svoj pracovný pobyt. Kritizovali sme za to Rakúšanov celé roky. Že tam naše ženy chodia načierno a musia sa zakrádať a vyhovárať na hraniciach ako nejaké živly.

Potom však prišlo odhalenie kauzy slovenskej opatrovateľky u dnes už ex kancelára Rakúska a rozprúdila sa oná celonárodná diskusia. Rakúska verejnosť zakrátko zistila, že o starých ľudí sa tam vlastne nemá kto postarať a keby došlo k hypotetickej situácii, že by desaťtisíce Sloveniek odišli domov v jeden deň, ich opatrovateľský systém by sa zrútil pod záplavou rovnakých desať tisícov žiadostí o umiestnenie do domovov a starobincov, v ktorých na taký nával niet kapacít.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sa rozhodlo, že sa práca zlegalizuje. Ale rakúsky dôchodca s povestnou germánskou šporovlivosťou, sa rovnako ako naša opatrovateľka, postavili nakoniec k veci negatívne – legálna práca totiž bude znamenať vyššie náklady pre Rakúšana a menší príjem pre Slovenku.

A to žiadnu pracovnú stranu neteší. Nuž a všetky tieto súvislosti si dali dokopy aj ženičky pred zmenárňou v Rožňave. Pochopili to všetko rýchlo a výstižne. Naše úrady by však z toho mali pochopiť aj to, že legalizácia práce môže byť účinným liekom na odliv pracovnej sily do zahraničia. A tu vyvíjať lobing na poli zahraničných vzťahov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vysoké nezdanené zárobky sa totiž zreálnia v podobe odvodov do štátnych pokladníc, čo je výhodou tak pre zahraničnú stranu, ktorá získa na odvodoch, ako aj pre našu stranu, ktorá napríklad nestráca schopnú pracovnú silu - novodobý problém Slovenska je jej nedostatok v niektorých odvetviach.

Nakoniec, tento trend by zrejme mohol postupne znamenať aj zjavný ústup vysťahovaleckej pracovnej vlny na Západ, ktorá Slovensko zachvátila v roku 2003 po zavedení Miklošových tvrdých reforiem. Mnohí sa na Slovensko vracajú už teraz – je tu viac práce, koruna silnie, platy pomaličky stúpajú a ekonomika si to rezko šinie. Aspoň v tých povestných makroekonomických ukazovateľoch.

Pravdepodobne ako prví v strednej Európe zavedieme o rok Euro a tak sa môže poľahky stať, že odliv sa zmení späť na príliv. A to by mohlo znamenať konečne aj vytúžený ústup nepríjemných sprievodných negatívnych javov v súvislosti s ekonomickou a spoločenskou transformáciou krajiny od roku 1989.

Jaroslav Verlík

Jaroslav Verlík

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

novinár na voľnej nohe, grafik, webdesigner Zoznam autorových rubrík:  PublicistikaGrafikaMédiáStaršie článkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu